Tento zápas svojou spoločensky – športovo – kultúrnou podobou patrí medzi vrcholnú udalosť tejto sezóny. Ako tradične zápas bol predohrou miestnej slávnosti, spojenej s pohostením, hudbou, jedlom a pitným režimom. Zišla sa skvelá partia a do druhého dňa zostalo 13 ľudí.

K zápasu:

Domáci začali s veľkým nasadením a naša o 30 rokov  skúsenejšia obrana mala značný problém s rýchlosťou domácich šuhajov. Hra sa postupne vyrovnala a šance si vypracovali aj hostia, ktorí do prestávky  ešte 2x skórovali.  Polčas skončil 4:2 pre domácich a pre zranenie musela odstúpiť  jedna z opôr Béla Blaga, ktorý mal nádhernú strelu z vnútra šestnásky, ktorá však neskončila gólom.

Druhý polčas domáci postupne zvýšili svoj náskok až na 6:3. Útoky sa valili na preťaženú obranu hostí a už to s nimi nevyzeralo veľmi nádejne. Zvrat v zápase nastal nečakane a nepochopiteľne po odchode dovtedy najlepších hráčov, Fera Králku st. a Jožka Plichtu ml. . Ku skvelému výkonu sa vyhecovala naša zahraničná posila Porugálio, ktorému skvele asistovali v útoku Miko a Hromy. Do zostavy sa potom vrátil dokopaný Plichta, ktorého na lavičke asi pokropili živou vodou. V zálohe mal hru pevne v rukách Lelák a výborne mu asistovali Bajus, Barényi a Bordáš. Obrana  s Gulišom, Šalagovičom a Šimaľom ku koncu zápasu vygumovala domácich útočníkov z hry a to aj zásluhou zaradenia Králku najml. do obrany. Zápas potom už ukontrolovali do víťazného konca dvaja matadori, Králka a Ernest Svrček. Nemôžeme zabudnúť ani na našu oporu v bránke Laciho Janočka.

Taktika mužstva hostí bola založená na agresívnom napádaní domácich hráčov. Ukázalo sa však, že nakoniec  napádal iba Fero, ostatní nestíhali.

Po skončení zápasu boli z výsledku najviac prekvapení domáci, ktorí reklamovali, že bola dohodnutá remíza. Keďže Berci Futáš na zápase nebol a z mužstva hostí o tom nikto nevedel, výsledok  zápasu ostal v platnosti.